Roman Goga
Politika Rozhovory z trezoru IX.
Účelovo upravenú audio nahrávku gumených hláv sme už počuli. Avšak, ako to bolo v skutočnosti? Uvádzam prepis nezostrihanej nahrávky z časti rozhovoru gumených hláv, ktorá sa ocitla na mojom stole.
Účelovo upravenú audio nahrávku gumených hláv sme už počuli. Avšak, ako to bolo v skutočnosti? Uvádzam prepis nezostrihanej nahrávky z časti rozhovoru gumených hláv, ktorá sa ocitla na mojom stole.
V tesnom závese Procházka, dlho, dlho nič, Kiska, s odstupom Hrušovský a na poslednom mieste Čarnogurský. Takto vyzerá môj prvotný rebríček, reprezentujúci moje súčasné preferencie kandidátov v 1. kole volieb. Podstatnejšie však pre mňa je, že už viem, koho budem voliť v 2. kole. Kohokoľvek z uvedenej pätice.
Píše sa jar roku 2016. Občania znechutení politikou na protest odignorovali parlamentné voľby. Volebná účasť dosiahla necelých 20%, pričom Smer-SD získal 80% všetkých hlasov. Prezident Slovenskej republiky sa po tomto fiasku prihovára k občanom. Róbert Fico začína svoj prezidentský prejav so slzami v očiach a zármutkom v hlase týmito slovami: "Vážení občania, vysvedčenie, ktoré ste nám politikom vystavili, mi otvorilo oči. Rozhodol som sa, že nepoverím víťaza volieb zostavením novej vlády, rozpustím parlament a zložím prezidentskú funkciu. Ale ešte pred tým umožním zostavenie vlády odborníkov, ktorá pripraví novú Ústavu, volebný zákon a umožní vytvoriť nový, spravodlivý politický systém podľa požiadaviek občanov..."
Všetky otázky, pochybnosti a obvinenia voči Ivanovi Gašparovičovi, v súvislosti s tragickým úmrtím jeho známeho, horára Michala Bobáka, boli dôveryhodne vyvrátené. Písal to aj nejaký ambiciózny stážista pôsobiaci na Úrade vlády, v blogu Róberta Fica, takže určite je to tak. Po mesiaci trvania tejto kauzy sa nám pomaly rozjasnieva. No predsa mi v hlave zostala ešte jedna otázka nezodpovedaná.
Pýtali sme sa v štvrtok 17. januára, spoločne s Marianom Greksom, pred prezidentským palácom. Jiří Kodet v roli pána Krausa by možno teraz povedal, že tým... dáva rok, maximálne dva.
O čom sa rozprávajú gumové hlavy, keď si zotrú zo seba make-up a dajú dolu kravatu? Takéto rozhovory sú pred nami smrteľníkmi bezpečne uzamknuté v trezoroch, aby sme sa nikdy nedozvedeli skutočnú pravdu. Napriek tomu, občas dajaký prepis uzrie svetlo sveta a nám potom zostáva len visieť sánka.
Kto by si nepamätal vraždu R. Remiáša, únos M. Kováča ml., kauzu F. Gaulieder a mnohé ďalšie nevyšetrené a nepotrestané zločiny. Zubom času, mnohými inými starosťami, novými kauzami a do určitej miery aj vďaka menovaným obetiam, sa tieto prípady sprofanovali a upadli do zabudnutia, alebo aspoň už nevyvolávajú v ľuďoch také emócie ako pred mnohými rokmi. Bolo to dávno, za dôb Mečiara, ktorý je už mimo hry, ľudí momentálne trápia iné problémy, tak načo to teraz vyťahovať? Ak si niekto myslí, že táto doba temna slovenskej demokracie už pominula, hlboko sa mýli. Môj článok nebude historickou exkurziou do nie až tak vzdialenej minulosti. Vďaka malému nepodstatnému fragmentu z roku 1996 vám chcem sprostredkovať pach doby, ktorý bol vtedy cítiť až za hraniciami Slovenska a proti ktorému kedysi veľká časť obyvateľov SR spoločne bojovala. Ale najmä Vám pripomeniem osobu, ktorá sa v tom čase preukázateľne podieľala na bezprecedentnom pošliapaní Ústavy SR, porušovaní práv občana SR a nerešpektovaní rozhodnutia Ústavného súdu SR. A ponechám na čitateľovi, aby posúdil, či ten istý pach necíti aj teraz, keď sme napr. svedkami nevymenovania pána Čentéša za generálneho prokurátora.
Sú rozhovory gumových hláv, ktoré by obyčajní ľudia nemali radšej nikdy počuť. Žiaľ, niektoré gumové hlavy sú presvedčené o svojej jedinečnosti natoľko, že obcujú so svojimi myšlienkami pred nami obyčajnými ľuďmi a potom to vyzerá podobne ako táto diskusia:
Keďže u nás doma máme tiež elektrické zásuvky, mám aj ja právo vyjadriť svoj názor na Slovenskú televíziu. Nakoľko však môj názor na STV je nepubikovateľný, rozhodol som sa napísať pozitívne ladenú výzvu podľa predstavy súčasného vedenia STV. Verím, že pánovi riaditeľovi uľahodím slovami, ktoré ho živili a žiaľ ešte aj budú živiť.
Dnes ráno sa mi na stole v kancelárii objavila kazeta so zvukovým záznamom gumových hláv zo zásahu na protištátnom zhromaždení. Len tak sa tu objavila. Tu si môžete prečítať prepis záznamu.
Tento článok je súčasťou oficiálnej kampane: "Štvanica a poľovačka na najväčšiu gumovú hlavu".
Ivan Gašparovič v relácii V politike na TA3 (29. 3. 2009): - A ja oslovujem všetkých, ja nerozlišujem občanov maďarskej národnosti, ukrajinskej, českej, rusínskej. Ja oslovujem slovenských občanov. A bol som dole na juhu a pri jednej diskusii tam jeden občan ma oslovil po maďarsky. Ja som povedal: "Ja po maďarsky neviem". A na to mi preložil, ten čo vedľa mňa sedel, primátor. A on povedal. "Čo to povedal?", som sa pýtal. "Že sa máte naučiť po slovensky!" A ja som povedal: "Ja? Ja predsi po slovensky..." Eh... Že sa mám naučiť po maďarsky. "Ja predsi po slovensky viem, a ja chcem s Vami debatovať v slovenčine. Ja sa nepotrebujem učiť maďarčinu. Vy sa musíte naučiť slovensky!" A pán Öllös povedal, že som si pohneval občanov maďarskej národnosti, lebo som im prikázal sa učiť maďarsky. Veď to je nezmysel! - Vážený pán prezident, so záverom Vášho vystúpenia môžem len súhlasiť. Bol to naozaj nezmysel. Keby sa náš nepriateľ dozvedel akými schopnosťami oplývate ako vrchný veliteľ ozbrojených síl SR, mohlo by ľahko dôjsť k ohrozeniu národnej bezpečnosti. Preto Vám prajem vysoký dôchodok, veľa šťastia, ale hlavne veľa duševného zdravia, pán prezident!
Gumené hlavy nám úprimne prezradia, prečo sa chcú stať prezidentmi.
Rozhovory našich gumených hláv, ktoré prináša sám život. Tentoraz sa dozvieme, čo nového v našom Dome pionierov.
Rozhovory našich gumených hláv o ich radostiach a strastiach. Tentokrát ako Róbert prednahrával jednu diskusnú reláciu.
...alebo neobedujte pri politických diskusiách.
Žiaľ Slovensko nemá kvalitných pesničkárov ako napríklad naši bratia Česi. Preto som si dovolil od Jarka Nohavicu, skvelého to pesničkára, prebrať a trochu prerobiť text jednej z jeho najvydarenejších pesničiek Pane prezidente. Nehľadajte v tom žiadny umelecký zážitok, tobôž nie poéziu, len som mal chuť vyjadriť poctu nášmu pánovi prezidentovi.
Vymyslené rozhovory našich gumených hláv o radostiach a strastiach, ktoré ich každodenne postretnú vo svojej práci.