Ján: Marianko si tam?Marián: Kto volá?Ján: Tu turul, tu turul, che-che...Marián: Janko zdravím. Som sa zľakol, že mi volá nejaký Eugen. Ako ti pomôžem? Dúfam,že žiadny problém. Ján: Né, idem práve autíčkom domov, som za Považskou.Marián: Čo ti to tam mľaská? Máš vymenené gumy?Ján: To je pani manželka.Marián: Aha.Ján: Papá čokoládku. Che-che... Marián: Hej, napadlo ma. Že pozdravujem.Ján: Che-che.Marián: No a čo si to vlastne potreboval?Ján: Už vieš aké budú Vianoce?Marián: Neviem, žeby bez snehu?Ján: Che-che. Ja z teba nemôžem, ty ma vždy tak rozosmeješ svojím inteligentným humorom :-) Marián: Vieš, že sa vždy snažím.Ján: Preto si tam, kde si Marianko. Ľubka počula si to, že bez snehu? Che-che-che.Ľubica: S kým zas voláš?Ján: Ty jedz čokoládu a kukaj mi na cestu!Marián: Si tam? Počuješ ma?Ján: Prosím, tu Ján. Kto volá?Marián: Janko? Tu Marián, ešte sme nedohovorili.Ján: Ja tebe volám? To je dobré :-)Marián: Myslel som bez snehu, radšej by som šiel niekde k moru na zimu. Uvažoval som nad Kapverdami. Ján: Práve si mi pripomenul prečo ti volám. Marianko, tento rok to vidím akurát tak na sánkovačku u nás.Marián: To si ma moc nepotešil. Niečo sa im nepáčilo?Ján: Marianko vieš dobre, že ťa mám rád skoro ako svoje autíčko.Marián: Áno, viema som ti za to patrične vďačný. Ján: Marianko, tá nástenka...Marián: V tomto som zlyhal, plne si to uvedomujem.Ján: Nevieš si predstaviť ako ma za to..., no skritizovali. Také veci sa nerobia.Marián: Fakt ma to mrzí. Neuvedomil som si, čo všetko sa môže stať.Ján: Nemôžeš takto hazardovať s mojim dobrým menom. Oni mi dôverujú.Marián: Mrzí ma to.Ján: Dôverné informácie nesmieš vylepiť len tak niekde na nástenku. Predstav si, že by si to tam niekto všimol. Rozumieš ma?! Hocikto mohol ísť náhodou okolo a prečítať si to. Toto sa predsa nerobí!Marián: Ale veď si to nikto nevšimol. Myslel som, že keď naša Nasťa robí nástenkárku už od čias Gottwalda, dokáže zhodnotiť, čo na nástenku patrí a čo nie. Čo ti na to povedal on?Ján: Veď on proti tebe nič nemá, vie že si to nespravil naschvál. Len oni sa boja, že ešte jeden takýto prešľap a nebudú mať svojim ženám dať čo do úst. Môžu skončiť na ulici.Marián: Na to som vôbec nepomyslel. To by som si vyčítal do konca života, poznáš ma.Ján: Ale Mariánko, jasné. Daj si so mnou jedného teraz. Marián: Nemôžem som v práci. Ján: Veď aj ja som v práci a pijem. Che-che.Marián: Áno, ale...Ján: Aké ale? To si so mnou nedáš ani rumové pralinky? Marián: To by som snáď mohol.Ján: Už sme pred Žilinou. Príď k nám.Marián: To si nejaký rýchly. Na rumové pralinky?Ján: Aké pralinky? Jáj, rumu mám dostatok, neboj sa. A od malej zoberiem piškótky, môžeš si namáčať. Ľubica: Ehm?Ján: Ešte si to nedojedla?!Marián: Hm, to môže byť chutné. Posýpaš si tie piškótky aj škoricou?Ján: Nie, ja ich musím zapíjať rumom. Tieto piškóty nemajú žiadnu chuť.Marián: Tak platí, už sa neviem dočkať. Čakáme sa u Hlinku. Zatiaľ budem na stráži :-)Ján: Ale choď s tým niekam, už nie sme sopľavé decká.Marián: Prepáč.Ján: Ja budem na stráži prvý! Che-che. Som ťa zase dostal :-)Marián: Na teba nikto nemá :-)Ján: Vidíme sa.Pozn.: Všetky postavy vystupujúce v rozhovoroch ako aj ich vyjadrenia sú vymyslené a prípadná podobnosť so skutočnými osobami je čisto náhodná.
17. dec 2008 o 14:25
Páči sa: 0x
Prečítané: 699x
Rozhovory z trezoru I.
Vymyslené rozhovory našich gumených hláv o radostiach a strastiach, ktoré ich každodenne postretnú vo svojej práci.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)